V - výskyt H - hniezdenie P - potrava Z - zvláštnosti
dutinne hniezdiče
hniezdiče


Dudok obyčajný
V: Obýva otvorené priestranstvá so skupinami stromov a kríkov ako i otvorené sady.
H: Hniezdi v dutinách stromov, dokonca sa našlo hniezdo aj v konskej lebke. Hniezdnu dutinu si vystieľa slamou a listami. Samec samicu počas hniezdenia kŕmi. Samica i mláďatá vylučujú páchnucu látku, ktorá odpudzuje nepriateľov z okolia hniezda.
P: Loví húsenice a chrobáky. Občasne si potravu nachádza aj v truse poľnohospodárskych zvierat.
Z: na Slovensku sa nachádza asi 600 až 1000 párov.
Krkavec čierny
V: Je veľký ako myšiak hôrny, obýva horské doliny. Má hlboký drsný hlas.
H: Hniezdi na skalných stenách i na stromoch. Hniezdo stavia samica a vystieľa ho mäkkým materiálom. Samica pomáha mláďatám pri liahnutí, a preto pojedá škrupiny. Mláďatá aj po opustení hniezda zostávajú v rodinnom kŕdli. Krkavce žijú v trvalých partnerských zväzkoch.
P: Všežravec, živý sa aj odpadkami.
Z: Krkavce sa oddávna chovali v zajatí, tu sa často naučia opakovať aj slová. Sú dokonca takí učenliví, že keď ich majiteľ vyputí von s istotou sa vrátia.
Vlha obyčajná
V: Obýva zmiešané lesy pri vodných tokoch nižších a stredných polôh. Zimuje v tropickej Afrike.
H: Hniezdo z lyka a trávy vešajú do vidlice konárov vyšších stromov. Tento vtáčik iba zriedka zlieta na zem. Vodu pije v podobe rosy alebo ju naberá zobákom počas letu nad hladinou podobne ako lastovičky. Ak sa cíti ohrozene, skrýva sa medzi listy.
P: Živí sa hmyzom , bobuľami, ovocím.
Z: Samce si nemožno pomýliť so žiadnym iným vtákom, pretože majú nápadné sfarbenie. Na Slovensku je
7 000 -15 000 párov.
Ďateľ veľký
V: Obýva všetky druhy lesov, parky a skupiny stromov.
H: Na každé hniezdenie si robí novú dutinu v nahnitom dreve. Robia ju obaja partneri. Ak hniezdiaceho ďatla niečo vyruší, vyletí z dutiny, zosadne vo vzdialenosti asi 10 m a začne vzrušene kričať. Odrastené mláďatá robia v dutine taký krik, že ich počuť až 100 m vzdialenosti.
P: Živí sa hmyzom žijúcim v korune stromov, na jeseň a v zime sa kŕmi aj semenami stromov. Pri hľadaní sa špirálovito pohybuje po kmeni, často už od päty stromu.
Kôrovník dlhoprstý
V: Obýva skupinky stromov a zmiešané lesy.
H: Samica stavia hniezdo z kôry a konárikov za odlúpujúcou sa kôrou stromu, no hniezdi aj v dutinách a v búdkach. Zimuje na hniezdisku. Hniezdo sa dá iba ťažko nájsť, prezradia ho však konáriky vytŕčajúce zo štrbiny.
P: Hmyz a pavúky. Kôrovník sa po kôre stromu šplhá v stúpajúcej špirále okolo kmeňa, chvost mu pri tom poskytuje oporu.
Z: Na Slovensku je 100 000 až 150 000 párov.
Krivonos obyčajný
V: Obýva výlučne ihličnaté lesy.
H: Otvorené hniezdo z konárikov, korienkov tráv stavia samica na vyšších stromoch. Hniezdia dlhoročne. Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hniezdo opúšťajú už po 24 dňoch, ale rodičia ich prikrmujú ešte dlho potom, kým sa im nespevnia zobáky, aby nimi mohli sami lúskať semená zo šišiek.
P: Živia sa smrekovými semienkami, vtáky sa pomocou nôh a zobáka šplhajú ako papagáje po šiškách, zobákom vylamujú šupiny a jazykom vylupujú semená. Zimuje na hniezdisku alebo sa potuluje v okolí.
Z: Má skrížený zobák. Na Slovensku je 25 000 - 50 000 párov.
Sýkorka belasá
V: Obýva zmiešané a listnaté lesy, parky, záhrady a okolie ľudských sídel.
H: Hniezdo si stavia v dutinách stromov, samička pred stavbou dutinu vyčistí a vystelie ju mäkkým materiálom.
P: Na kŕmidlách sa tento malý vtáčik púšťa do šarvátok s oveľa väčšími vtákmi a spravidla v nich aj výťazí. Má nariekavý švitorivý spev.
Z: Na Slovensku hniezdi 700 000 až 1,4 milióna párov. Táto sýkorka je malá "artistka", pretože často vysí z konárov dolu hlavou.
Orol skalný
V: Obýva skalné bralá, menej ihličnaté lesy.
H: Na terasách a priehlbinách v pásme lesa si stavia hniezdo z konárov a raždia. Na stavbe sa podieľajú obaja partneri. Orol skalný vytvára celoživotné partnerstvá. Odchová 1-2 mláďatá.
P: Cicavce, zdochliny, živia sa cicavcami do veľkosti srnčiat, kamzíkov ale aj kozľatami.V niektorých horských oblastiach bývalého ZSSR sa orol skalný používa v sokoliarstve na lov vlkov.
Z: Najväčší chránený dravec. V SR 60-80 párov, je chránený.
Orol kráľovský
V: Žije v JV, JZ a strednej Európe, JZ Ázii, Severnej Afrike. Obýva lesy. S rozpätím krídel 1,8 m je o niečo menší ako orol skalný. Sfarbenie je hnedé so svetlým záhlavím a charakteristickým bielym perím na lopatkách.
H: Ide o teritoriálny druh hniezdiaci na stromoch.Vo svojom teritóriu má postavených viacero hniezd, ktoré používa striedavo. Ak dravý vták nechá hniezdo bez dozoru, zakryje vajcia aj celkom malé mláďatá čerstvými zelenými halúzkami.
P: Menšie cicavce. Je schopný vzlietnuť s korisťou ťažkou až 3 kg.
Kuvik obyčajný
V: Obýva menšie stromové porasty,vinice aj opustené staviská.
H: Hniezdi v dutinách stromov aj v škárach pod strechami. Človeku sa vyhýba. Je veľký ako drozd.
Z: Na Slovensku hniezdi 900 - 1100 párov. Je užitočný kvôli chytaniu hlodavcov. V záhradách sa ozýva hlasom "tuuu-i".
Plamienka Driemavá
V: V Európe v teplom pásme, v blízkosti ľudských sídel, je kozmopolitne rozšírená.
H: Hniezdi vo vežiach kostolov, vo výklenkoch múrov a búdkach. V zime ostáva v hniezde. Úkryt opúšťa po zotmení a často sa stáva obeťou cestnej premávky.
P: Loví drobné cicavce, živí sa myšami a piskormi, ktorých v čase hniezdenia jedna rodina spotrebuje približne 100 za jeden mesiac.
Z: Sípavý hlas, je zákonom chránená, na Slovensku 300-500 párov. Na hlave má vytvorený tzv. závoj, ktorý je pohyblivý a umožňuje mimiku.
Jastrab krahulec
V: Obľubuje členitú krajinu s lesmi, húštinami a kroviskami. Žije utajene, preto je nenápadný aj na miestach, kde nie je vzácny. Jeho prítomnosť prezrádza vysoký prenikavý zvuk malých vtákov.
H: Pár si stavia každý rok nové hniezdo, ale vždy v blízkosti starého. Na hniezdenie uprednostňuje smrekové porasty a hniezdo býva pod najspodnejšími zelenými konármi.
P: Špecializuje sa na lov vtákov do veľkosti drozda.
Z: Na Slovensku hniezdi 900-1100 párov. Je sťahovavý.
Výr skalný
V: V Európe, v Ázii, v Severnej Afrike, obýva skaliská a kameňolomy, vyhýba sa ľudskej spoločnosti, je ohrozený a chránený.
P: Loví za súmraku, často už pri západe slnka. V čase tokania sa samec ozýva slabým "hu". Mladé vtáky nevedia tento zvuk vydávať. Výry sa oddávna chovajú v zajatí. Potravu tvoria cicavce vo veľkosti zajaca a vtákov, loví aj ježe.
Z: Je najväčšia sova s rozpätím krídel 170 cm. Vyznačuje sa oranžovým sfarbením očí a perovými ušami.
Myšiak hôrny
V: V Európe a v miernom pásme Ázie, obľubuje polia, lúky, lesy.
H: Hniezdenie sa začína svadobnými letmi samca. Hniezdo z konárov stavajú obidvaja partneri a umiestňujú ho na strome. Samica doň vnáša v 4-dňových intervaloch 3 - 5 vajec.
P: Živí sa malými hlodavcami i zdochlinami.
Z: Najrozšírenejší dravec na Slovensku.
Haja červená
V: Žije v strednej a južnej Európe, v listnatých lesoch a pahorkatinách.
H: Na začiatku hniezdenia predvádzajú samce ozdobné svadobné lety. Hniezda stavajú obaja, často obsadzujú aj staré hniezda vrán, či myšiakov lesných. Známe sú aj prípady, keď hniezdo bolo vystlané oblečením zo šnúr na sušenie.
P: Haje červené často zbierajú zvieratá zabité autami na cestách alebo pri žatve na poliach a lúkach.
Z: V SR 15 - 20 párov.
Holub hrivnák
H: Stavia si pevné tenké hniezdo z konárikoch na stromoch, v ktorých vidno často presvitať 2 biele vajíčka.Zásnubné lety možno pozorovať počas celého leta. Holuby žijúce v parkoch tokajú aj na zemi, pričom samec chodí za samičkou a robí "hlboké predklony". Mláďatá kŕmia "holubím mliekom",neskôr semenami 2-krát denne.
P: Semená, bukvice, žalude, trávy, listy, bobule.
Z: Je našim najväčším holubom. Rozpätie krídel - 75 cm. Je to plachý lesný vták. Mladé holuby, ktoré človek ešte v páperí vyberie z hniezda, skrotnú v zajatí natoľko, že sa úzko viažu na svojho chovateľa. Nie je ťažké odchovať ich kojeneckou kašičkou.
Kukučka obyčajná
V: Obýva rôzne lesy, zimuje v južnej Afrike a počas tokania sa ozýva známym zvukom. Samička ukladá vajcia do hniezd iných vtákov a viac sa o ne nestará. Tento spôsob rozmnožovania sa nazýva hniezdny parazitizmus. Niekedy sa vták zmýli a vloží vajce do ďalšej dutiny alebo do hniezda vtáka s nekŕmivými mláďatami a tam nemá mlaď šancu na prežitie.
Z: Celkovo bolo vajce kukučky zistené v hniezdach 120 druhov vtákov.
Sokol sťahovavý
V: Obýva otvorené priestranstvá a redšie lesy. Má kozmopolitné rozšírenie, príležitostne hniezdi aj vo vežiach.
H: Zostávajú verné už raz obsadenému teritóriu, v rámci ktorého môžu striedať niekoľko hniezdísk. Špecializuje sa na lov lietajúcej koristi, počas lovu krúži vo výške a sleduje krajinu pod sebou, kým vo vzdušnom priestore neuvidí korisť vo veľkosti škorca až kačice divej.V takom prípade sa strhmlav vrhne ku koristi pričom navyše máva krídlami a dosahuje rýchlosť aj 280 km/h.
Z: Je symbolom ohrozenia prírody, jeho stavy sa v posledných rokoch prudko znížili. Sokoliari si ho vážia ako loveckého dravca.
Sojka obyčajná
V: Obýva všetky druhy lesov, najradšej zmiešané. Robí si zásoby na zimu.
H: Počas hniezdenia žijú utajene a správajú sa ticho. Ak je sojka znepokojená ostro a nahlas škrieka . Lieta neohrabane.
P: Živia sa zmiešanou potravou, na jar príležitostne aj malými spevavcami.
Z: Sojky sa v zajatí naučia napodobňovať melódie aj vyslovovať slová. Dokonca v prírode tak verne napodobňujú ovce a mečiace hlasy, že už nejeden pastier daromne hľadal v húštine zatúlané zviera. Na Slovensku sa nachádza 10 000 až 15 000 párov.
Autori textov: Jana Gargulova, Pavel Varsa, Diana Mederiova, Martina Filipova 3.C (sk.r.2003/2004)
© created by Klose klose@post.sk